Pieninský národný park sa nachádza v severnej časti Slovenska pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou. Má výmeru 3 749 ha a nachádza sa v katastrálnych územiach siedmich obcí:
Červený Kláštor,
Haligovce, Kamienka,
Lechnica,
Lesnica,
Stráňany,
Veľký Lipník a okresoch Stará Ľubovňa a
Kežmarok.
   
Územie ochranného pásma má výmeru 22 444 ha.
   
Sídlo správy národného parku je v obci Červený Kláštor.
   
Najzápadnejší bod územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza západne od obce
Osturňa na hlavnom chrbte Spišskej Magury, na kóte Brija (999 m). Najvýchodnejší bod sa nachádza madzi obcami
Stráňany a Kamienka na kóte Fakľovka (934 m). Severnú hranicu územia tvorí štátna hranica s Poľskou republikou a na juhu hrebeň Spišskej Magury.
   
Vlastné územie národného parku tvorí krátky úsek bradlového pásma medzi obcou
Červený Kláštor a kótou Fakľovka na rozhraní katarstárnych území Kamienka a Litmanová.
   
Okrem týchto prírodných klenotov sa môže návštevník stretnúť aj s bohatými historickými a umeleckými pamiatkami a svojráznym folklórom a architektúrou. Priamo v obci
Červený Kláštor sa nachádza národná kultúrna pamiatka
kartuziánsky kláštor zo začiatku 14.storočia. So svojráznym urbanistickým prejavom a typickou ľudovou architektúrou sa môže stretnúť v obci
Osturňa, ktorá bola v roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
   
Pieninský národný park sa vyznačuje pestrou horninovou skladbou, ktorá je odrazom zložitého vývoja územia. Na geologickej stavbe územia sa podieľa haligovská jednotka, bradlové pásmo, vnútrokarpatský paleogén a kvartér.
   
Haligovská jednotka sa skladá z rôznych typov triasových až spodnokriedových, prevažne karbonátových sedimentov. Výstupy hornín vytvárajú dominantné
skalné partie mohutných a často skrasovatených bradiel nad obcou
Haligovce.
   
Bradlové pásmo vytvára asi 1,3 - 4,7 km široký pás z mezozoických a paleogénnych súvrství. Z troch orografických častí Pienin, zasahujú na naše územie Czorsztynske Pieniny - medzi
prielomom Dunajca
pri
Czorsztyne a Pieninským potokom. Druhú skupinu tvoria Pieninky medzi Pieninským potokom a oblúkom
Dunajca poniže
Lesnického potoka. Treťou časťou sú Malé Pieniny, ktoré sa tiahnu od masívu Kače cez Vysoké skalky až k obci Jarabina a Litmanová. Dominujúce postavenie v západnej skupine Czorsztynskych Pienin majú skalné veže
Troch korún (982 m.n.m.), ktoré sa nachádzajú na poľskom území, na našej strane ku nim patrí zalesnený masív Kláštornej hory (657 m.n.m.). K výraznejším bradlám na území národného parku patrí Holica (824 m),
Rabštín (845 m), Kýčera (953 m), Vysoké skalky (1050 m), Vysoká (1014 m), Vrchriečky (966 m).
   
Sedimenty vnútrokarpatského paleogénu pokrývajú územie národného parku iba nepatrne. Najviac sú vyvinuté v jeho ochrannom pásme.
   
Územie sa vyznačuje vysokým výskytom intenzívnych svahových procesov. Ide o zosuny, stekanie svahových uloženín vo formách soliflukčných prúdov, sutinových kuželov a sutinových prúdov.
   
Dominantnou riekou celého územia je rieka
Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku. Okrem
Dunajca je územie pretkané sieťou malých i väčších potokov a riečok, z ktorých najvýznamnejšie v národnom parku sú: Lipník a
Lesnický potok a v ochrannom pásme: Rieka, Šoltýsa, Lesniansky, Osturniansky a Frankovský potok.