Nachádzajú sa severne od obce
Haligovce na pravej strane Lipnického potoka. Masív Haligovských skál je rozčlenený piatimi žľabmi, ktorých dná sú vyplnené vrstvou sutín. Skalné chrbáty medzi žľabmi sú silne skrasovatelé s mnohými formami podzemného krasu. Rozširovaním puklín mrazovými procesmi vzniklo v nich aj niekoľko skalných okien.
V dôsledku izolovaného vývoja Pienin od ostatnej tatranskej oblasti sa flóra Haligovských skál vyznačuje mnohými endemickými a subendemickými druhmi rastlín a spoločným výskytom teplomilných prealpínskych a dealpínskych druhov a druhov horských až vysokohorských. Výhrevné skalné podložie zdobí Arábka pieninská (Arabis pieninica), žerušničník Borbášov (Cardaminopsis borbasii), astra alpínska (Aster alpinus), dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata), bodliak sivastý (Carduus galaucinus), zerva hlavičkatá (Phyteuma orboculare).
Lesné spoločenstvá zastupuje skupina lesných typov vápencových bučín s fragmentom reliktných borín. Z drevín prevláda smrek, menej buk, jedľa, borovica a smrekovec.
Rezervácia nie je turistom prístupná. So scenériou Haligovských skál sa môže turista zoznámiť zo štátnej cesty II/543
Červený Kláštor - Hniezdne a z okružného turistického chodníka (zelenej značky) z obce
Haligovce na červenú značku vedúcu hrebeňom národného parku.
Výmera: 63,11 ha
