Obec v Zamagurí v doline potoka Havka, dnes stavebne spojená s
Červeným Kláštorom. Založili ju Berzeviczyovci začiatkom 13. storočia šoltýskou kolonizáciou. Podľa listiny z roku 1319 magister Kokoš vyčlenil z nej 62 lánov, ktoré daroval kartuziánom zo
Skaly útočiska, svoj dedičný nájom zostávajúcej časti predal šoltýs Ján kartuziánom roku 1325. Roku 1612 kúpil majetky
Červeného (lechnického) kláštora Juraj Horváth z Plavča a stal sa majiteľom obce.
   
V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, furmankou a sezónnymi robotami, v súčasnosti pracujú prevažne v poľnohospodárstve. Ako učiteľ tu pôsobil Václav Vraný, botanik, spisovateľ, neskôr kustód martinského múzea.
   
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol zo začiatku 14. storočia obohnaný múrom, v 19. storočí upravený, doštená zvonica a zrubové domy so sedlovou strechou v potočnej radovej zástavbe so škárami natieranými na modro.